Návod na pestovanie čerešní a višní

Čerešne mal v obľube už kráľ Ľudovít XIV. a nebolo divu. Toto drobné ovocie obsahuje veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok, ako sú draslík, zinok atď. Pokiaľ túžite po naozaj veľkom strome, aj potom pre Vás bude čerešňa správnou voľbou, stačí si len vybrať zodpovedajúce podnož. Čerešne kvitnú v priebehu mája, bielymi, či ružovými kvetmi, po odkvitnutí začína tvoriť plody – mladé kôstkovice zelenej farby v nezrelom stave. Podľa termínu dozrievania určujeme tzv. "čerešňové týždne" (viď. text nižšie). Nezabúdame ani na to, že čerešne sú vo väčšine prípadu cudzoopelivé, preto musíme vybrať aj správneho opeľovača. Višne naopak žiadne opeľovače nepotrebujú.

Výsadba a substrát:

Vyhovujú im nadmorské výšky od 250 do 400 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C a súhrnom zrážok cca 550mm. Pri vyšších zrážkach dochádza k častejšiemu pukaniu plodov. Dobre rastú v suchších pôdach, a tak volíme vyššie umiestnené stanovištia s dobre priepustnou, skôr hlinitou pôdou. Stanovište by malo byť slnečné, teplé, chránené pred vetrom a mrazmi, s dobrou cirkuláciou vzduchu. Do suchších pôd vysádzame ranné odrody, do vlhších naopak odrody neskoršie. Čerešne korenia veľmi plytko, okolo 1,5m. PH pôdy je optimálna v rozmedzí 6,5-8, primerane vápenité. Pred samotnou výsadbou odstránime odumreté korene stromčeka a namočíme ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí), pri jesennej ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom drevinu zvisle vložíme a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dostala dobre aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom doháňame, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kolo (nikdy pevne neuťahujeme). Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody (do hĺbky cca 30cm). Po vsiaknutí môžeme ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím.

Hnojenie:

Tak ako pri iných ovocných druhoch aj pri čerešniach sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík a vápnik a to v predjarí a na jeseň. U višní vápnik nedopĺňame. Dusík dopĺňame až na jar (cez zimu by sa ľahko vyplavil z pôdy), po odkvitnutí a po opadaní plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromov. Najkvalitnejšie hnojenie však opäť zaistí dobre odležaný kompost, alebo maštaľný hnoj.

Zálievka:

Zálievke venujeme pozornosť krátko po výsadbe, obzvlášť pri sadení v jarných mesiacoch. Dbáme na to, aby pôda bola vlhká, ale nepremokrená.

Rez:

Rez po/pred výsadbou: je v zásade rovnaký ako u jabloní a hrušiek. Vyberieme si hlavný terminál a základné 2 bočné výhony (jeden na každej strane). Mali by byť rozmiestnené čo možno najpravidelnejšie okolo kmienka. Čerešne sú silne rastúce, a tak by medzi budúcimi vetvami mal byť dostatočne veľký rozostup. Vybrané vetvy skrátime na 4-6 ôk, tak aby smerovali von z koruny a upravíme terminál skrátením do úmernej výšky (cca 10cm nad skrátené vetvy).

Čerešne:

výchovný rez: v nasledujúcich dvoch až troch rokoch zakracujeme iba budúce hlavné vetvy a terminál. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. V ďalších rokoch takto hlboký rez už nevykonávame, iba zakrátime hlavné vetvy na výhon rastúci smerom von a odstránime konkurenčné vetvy a rovnako tak horné výhony, ktoré bránia prístupu dostatku svetla do koruny. Ostatné výhony pozdĺž hlavných vetiev a kmeňa môžete vodorovne vyviazať - zastavíte tak veľký prírastok a docielite skoršiu úrodu. Rez vykonávame najčastejšie v júli alebo v auguste, ihneď po zbere, rovnako tak aj rez nasledujúci, teda udržiavací.

udržiavací rez: týmto rezom udržujeme strom v patričnej kondícii a dosahujeme tak dostatočné presvetlenie koruny. Odstraňujeme staré, premrznuté a prekážajúce výhony. Základné vetvy ponechávame.

Višne:

výchovný rez: višne tvorí obrosť pomerne rýchlo, a to už v prvom roku v škôlke. Tieto postranné výhony je možné využiť na následné tvarovanie po výsadbe. Skracujeme ich už za druhým až štvrtým púčikom. U vzpriamených odrôd by mal koncový puk smerovať von z korunky, u previsnutých dovnútra korunky. V ďalších dvoch až troch rokoch skracujeme postranné výhony už mierne, približne do jednej roviny. Višne plodia už na dlhých jednoročných výhonkoch.

udržiavací rez: pri čerešniach je možné vykonávať udržiavací rez raz za dva až tri roky, pri višniach je to potrebné častejšie, pretože vytvárajú väčší počet slabších polokostrových vetiev a výhonov, ktoré zbytočne zahusťujú korunu.

zmladzovací rez: pri čerešniach zmladzovací rez nevykonávame, pri višniach je možné každý 4-5 rokov skrátiť silnejšie vetvy na vhodný postranný výhon.

Všetky rezné rany nezabudneme ošetriť štepárskym voskom.

Podnože čerešní a višní:

Colt - slabo rastúce podnož, odolná proti mrazu. Do bohatej plodnosti vstupuje čoskoro.

Mahalebka - vhodná na pestovanie v suchších pôdach, odrody na nej naštepované rastú slabšie a čoskoro plodia.

Gisela 5 - vyniká veľmi vysokou mrazuodolnosťou a je tolerantná k vírusovým chorobám. Stromčeky na tejto podnoži plodia už v 2. roku a rastú slabšie o 40-60%, záleží na konkrétnej odrode.

Gisela 6 - rastie o 50% slabšie.

Vtáčnica - rastie bujne, sú vhodné pre čerešne pestované v klasických vyšších tvaroch. Nároky na prostredie sú zhodné so všeobecne uvádzanými na pestovanie čerešní. +

VSL2 - rastie rovnako intenzívne ako podnož Gisela 6, darí sa jej v ťažkých a vlhkých pôdach, znesie vyššiu hladinu spodnej vody. Nevyžaduje oporu.

Pre správny výber odrody je dôležité vedieť, kedy zhruba čerešne dozrievajú. V tejto súvislosti sa bavíme o tzv. "čerešňových týždňoch". Údaje sú iba orientačné, vždy záleží na počasí, teplote a nadmorskej výške.

Čerešňové týždne:

Ochrana rastlín na zimu:

Najčastejšie sa natierajú kmene a najsilnejšie vetvy tzv. vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred zimným slnkom. Ďalším, veľmi efektívnym a jednoduchým riešením je opretie väčšej drevenej dosky z južnej strany stromu. Mladšie stromy je možné pred mrazom chrániť obalením kmienka jutovinou, rákosovou rohožou a pod.

Choroby a škodcovia:

Chorôb a škodcov môžeme u čerešní, či višní stretnúť niekoľko. Medzi najznámejšie patrí napadnutie vrtuľou čerešňovou, kedy dužina plodov začne hnednúť, plody sú mäkké a červiví. Vhodné ošetrenie je insekticídom Calypsom, Reldanom, či Decisom. Ak začneme nachádzať ohrýzané, a hlavne vyhryznuté listy, ktoré hnednú a zasychajú, pravdepodobne budeme musieť strom ošetriť proti pilatke čerešňovej, pomôže nám napr. Decis. Kruhovité porasty konidoforov na plodoch značia nákazu moniliovou hnilobou. Postrek vykonávame 14-28 dní pred zberom, pomocou Horizonu, Rovralu ad. Rovnaké prípravky nám pomôžu aj proti monoliovej šarlachu, kedy hnednú a zasychajú kvety, listy aj vetvičky. A už tradičným škodcom býva voška čerešňová, ktorá spôsobuje krútenie listov v končekoch, a typické "lepkavé" pokrytie čiernymi voškami. Pomocníkom bude bežný postrek proti savým škodcom na ovocných stromoch.

Autor: kolektiv Záhradnictvo Spomyšl