Javor tatársky

Podrobný popis

Javor tatársky - rozľahlejší ker či stromček, ktorý je väčšinou pestovaný ako viackmeň, ale môže byť aj pestovaný ako elegantný strom s jediným kmeňom. Jeho koruna sa môže šíriť nad zemou až do výšky 3–10 metrov. Kôra kmienkov je v odtieni šedej až zelenej. Mladé výhony javora sú šedozelené alebo červenkasté farby. Jeho listy sú prevažne trojlaločné, aj keď občas sa môžeme stretnúť s exemplármi s nelaločnatými listami s rozmermi 10 × 6 cm. Stredový lalok vyniká svojou veľkosťou a zašpicateným tvarom. Na lístkoch, ktoré sú zhora lesklé a tmavo zelené, vynikne na jeseň ohnivo červená farba. Jesenné sfarbenie listov javora amurského prináša ohromujúce divadlo farieb a textúr, vytvárajúce neskutočne pôsobivý obraz. Na jeseň listy vytvárajú dojem sýtych, ohnivo červených plátkov, ktoré sa spoločne dotvárajú do podoby živého plameňa. Ich intenzívna farba v kontraste s okolitým prostredím dodáva okoliu živú a teplý nádych jesennej krásy. Kvety javora amurského sú žltobiele, vyžarujú príjemnú vôňu a vyskytujú sa v dlhých stopkatých latách, dosahujúcich dĺžku až 15 cm. Na každej late môžeme nájsť 20–60 kvetov, ktoré sú bohaté na nektár. Tento druh pochádza pôvodne z Číny a Japonska. V Čechách sa začal pestovať v parkoch od roku 1860. Ako jeden z prvých stromov tu na jeseň nadobúda krásne sfarbenie listov, a to už okolo 15. septembra. Prvý exemplár bol vysadený na Hlbokej nad Vltavou pred rokom 1865. Celkovo sa jedná o mimoriadne krásny, menší a veľmi skromný druh.

Pestovanie: Javor amurský je známy svojou vysokou mrazuodolnosťou, skvele znáša mestské prostredie a emisie. Bez problémov rastie v zelených pásmach aj na spevnených plochách a spravidla odoláva letným suchom. Pokiaľ ide o stanovište, nepraje si premokrené pôdy. Dáva prednosť pôdam neutrálnym až mierne kyslým, na vápenitých pôdach môže vykazovať sklony k chloróze. Toleruje aj blízkosť posypovej soli. Jeho tvar sa dá ľahko upravovať a formovať rezom na konci zimy.